Počas tréningov vychádzam z komfortnej zóny, a to ma motivuje, aby som sa stále zlepšovala, vraví Anet



Anet je pravidelnou členkou CrossFit Partizánske takmer štyri roky. Predtým si vyskúšala iné športy, no žiadny ju nezaujal natoľko, aby pri ňom vydržala dlhšie obdobie. Na CrossFite ju baví rôznorodosť a to, že na každom tréningu vychádza zo svojej komfortnej zóny. I malé pokroky ju motivujú k tomu, aby stále napredovala a zlepšovala sa. 


Študuješ žurnalistiku. Prečo si si vybrala tento odbor?

Odmalička ma bavilo písanie. Na základnej škole som sa zapájala do rôznych literárnych súťaží, vyrábala som si časopisy. Keď som si na konci strednej posielala prihlášky na výšku, k žurnalistke ma motivovalo aj to, že tam nie je matematika, ktorá mi nikdy príliš nešla. 


Vidíš sa v médiách aj v budúcnosti?

Nie som si úplne istá. Mňa totiž baví písať, ale o pozitívnych veciach, ako sú inšpiratívni ľudia alebo ich úspechy. Dnešný svet médií sa však orientuje najmä na to negatívne, čo ma príliš neláka. Na druhej strane je novinárčina veľmi stresujúca, pri tejto práci nikdy neviete, čo vás čaká na druhý deň. Mala som možnosť si to vyskúšať aj teraz, popri výške, keďže pracujem pre regionálne noviny. Stále zvažujem, či je to pre mňa to pravé, alebo sa skôr budem uberať iným smerom. 


Čo ty a cvičenie, ako si sa k nemu dostala?

Bolo to ešte v puberte, nemala som asi ani pätnásť. Chcela som sa začať krajšie obliekať, no mala som pár kíl navyše, a tak mi poriadne nesedeli žiadne šaty, ktoré sa mi páčili. Najprv som si kúpila bežecké tenisky a začala som behávať. Beh pre mňa bol veľmi jednostranný pohyb a nikdy som pri ňom nevydržala dlho. Na strednej ma kamoška stiahla do fitka. Zozačiatku ma cvičenie v posilke bavilo, no po pár rokoch sa z toho stala rutina, keďže to bolo stále o podobnom tréningovom pláne a rovnakých cvikoch. Mala som pocit, že sa už nikam neposúvam. 


Takže rutinný režim vo fitku ťa priviedol ku CrossFitu?

Áno, presne tak. Pamätám si, že to bolo po prvom covide. Boli sme zavretí doma niekoľko mesiacov. Keď sa po tomto čase všetko opäť otvorilo, potrebovala som zmenu. Kamoška práve vtedy začínala chodiť na basic kurz do vtedajšieho ForFit Gym. Prihlásila sa naň ešte pred koronou. Rozhodla som sa, že sa pridám, že to vyskúšam. Nemohla som urobiť lepšie. I keď priznám sa, že keď som išla na prvý tréning v rámci basic kurzu, ani som poriadne nevedela, čo je to CrossFit. Realitu som sa dozvedela až počas prvého workoutu. ☺


CrossFitu sa venuješ už takmer štyri roky. Čo ťa na tomto športe baví najviac?

Že je každý tréning iný a nehrozí rutina, k akej som sa dostala počas cvičenia vo fitku alebo keď som pravidelne behávala. Pretože, ak ma niečo nebaví, nevydržím pri tom dlho. Tréningy v CrossFit Partizánske sú nastavené tak, že sa musím neustále prekonávať. Deväťdesiat percent workoutov, ktoré tam absolvujem, by som si určite nedopriala, keby cvičím sama. ☺ Vďaka tomu, že na každom tréningu vychádzam zo svojej komfortnej zóny, sa stále posúvam. A keďže na sebe stále vidím výsledky, nemôže ma to prestať baviť. Práveže naopak, chcem stále napredovať a zlepšovať sa. 


Za toto obdobie si už určite mala nejaké crossfitové úspechy. Čo považuješ za svoj najväčší míľnik?

Takých mini úspechov už bolo niekoľko. Napríklad, keď som zdvihla na činke váhu, o ktorej som ani nedúfala. Alebo keď sa mi podarilo dostať do stojky, pred ktorou mám obrovský rešpekt. Tento týždeň sa mi takisto konečne vydaril šplh na lane, do čoho som sa predtým vôbec nevedela dostať. Takže stále mávam úspechy, pre niekoho možno zanedbateľné, pre mňa obrovské. Ale stále je veľa vecí, ktoré neviem alebo ich potrebujem zlepšovať. Ale to je dobre, lebo ma to motivuje, aby som na sebe stále makala.  


Aké máš ciele na najbližšie obdobie?

Mojím úplne najväčším cieľom je ukončiť vysokoškolské štúdium. V apríli odovzdávam diplomovku a v máji ma čakajú štátnice. Ak to všetko úspešne zvládnem, mám nejaké možnosti, ktorými by som sa mohla uberať ďalej. Uvidíme, ako sa to všetko vyvinie, zatiaľ to nechávam na osud. ☺  


Kde ťa ľudia môžu stretnúť, ak nie si v škole alebo v gyme?

Som dosť workoholik, veľa pracujem. Keďže robím prevažne na homeoffice, väčšinou ma ľudia ani nemôžu stretnúť, lebo sedím doma za počítačom. Ak práve nepracujem, rada trávim čas s priateľom alebo s kamoškami na káve či dobrom jedle. Takisto je možné stretnúť ma v Bojniciach, kam chodíme často na prechádzky. Alebo potom niekde na letisku, lebo keď môžem, tak cestujem. 


Keby si si mala vybrať, tráviš radšej voľný čas s dobrým jedlom alebo cestovaním? 

V zahraničí s dobrým jedlom. Nie je nič lepšie, ako sedieť niekde v zahraničnom meste pri dobrom jedle a popritom nasávať tú atmosféru, ktorá je iná v každej krajine.   


Prezraď nám tvoju dobrú a zlú vlastnosť. 

Za zlú vlastnosť považujem to, že si všetko veľmi plánujem vopred. To síce nie je zlé, ale ak mi veci nevychádzajú podľa predstáv a tak, ako som si to naplánovala, som nahnevaná na celý svet. ☺  Moja dobrá vlastnosť asi je, že keďže si všetko plánujem, nikdy nemeškám a som všade aspoň desať minút vopred. 

Publikované 15. 03. 2024