Peťa: Cvičenie je mojím pomocníkom k lepšej nálade

Peťa: Cvičenie je mojím pomocníkom k lepšej nálade

Petra je marketingová špecialistka. Už osem rokov je členkou CrossFit Partizánske a má odmakaných stovky tréningov. I keď ju poznáme ako vždy usmiatu a dobre naladenú, priznala sa nám, že občas bojuje so zlou náladou. Za najefektívnejšiu pomôcku proti „depkám“ považuje pravidelný pohyb. 

Pri pohľade na tebe je zrejmé, že máš exotické korene. Ako to vlastne je?

Môj ocino je Vietnamec, mamina je Slovenka. Spoznali sa pred štyridsiatimi rokmi tu na Slovensku. Som teda polovietnamka. 

Navštívila si už Vietnam? Aké vnímaš rozdiely medzi ázijskými a európskymi krajinami?

Vo Vietname som už bola. Poznám svoje korene. Keď navštevujeme rodinu, chodíme do Vietnamu na mesiac, dva. Na kratšiu dobu sa to neoplatí. Minulý rok k nám prišli tety z Vietnamu. Ukázali sme im Európu. Bolo to prvýkrát, čo nás prišli pozrieť na Slovensko. Predtým sme tam bol my. Snažíme sa cestovať za rodinou každý rok, dva, podľa toho, ako sa podarí. Rozdiely sú tam určite. Najmä kultúrne. Myslím si, že Vietnamci si viac ctia rodinu ako u nás na Slovensku. Napríklad deti sa tam starajú o svojich rodičov do konca života. Sú tam aj odlišnosti vo vnímaní krásy. Majú úplne iný ideál krásy. 

Vieš si predstaviť, že by si žila vo Vietname?

Chvíľu som tam chcela žiť, keď som skončila vysokú školu. Práve vtedy bola korona, takže som tam nakoniec nešla. Moja rodina býva v Hanoji, hlavnom mieste Vietnamu. Je to veľmi veľké mesto. Všade je veľa ľudí a mnoho zvukov. Taký chaos. Vtedy som tam plánovala žiť, no čím som staršia, tým radšej mám pokoj. Teraz by som tam už reálne nešla bývať. 

Aká je tam životná úroveň?

Buď veľmi slabá alebo vysoká. Je tam aj zlatá stredná cesta, ale veľmi málo. Väčšinou je to tá nižšia úroveň. 

Chystáš sa niekam cestovať v najbližšej dobe?

Nemám momentálne naplánované žiadne cesty, keďže tento rok budeme mať svadbu. 

Kedy si začala navštevovať CrossFit Partizánske?

V gyme som už osem rokov. 

Aký bol CrossFit Partizánske pred ôsmymi rokmi? Spomínaš si na prvé tréningy?

Vnímam odvtedy veľa zmien k lepšiemu. Neustále sa to posúva vpred. Predtým boli tréningy nastavené tak, že sme chodievali RX, aj keď hmotnosti neboli v skutočnosti RX. Workouty boli jednoduchšie, RX váhy boli nižšie ako teraz. Nedbali sme tak na techniku, išli sme bomby. Dnes sa viac zameriavame na správnu techniku, ako na hmotnosť, ktorú máme na činke.  

Istú dobu si pracovala v Bratislave. Robila si tam CrossFit?

Od detstva som tancovala, takže v Bratislave som sa venovala najmä tejto záľube. Sem-tam som chodievala na funkčné tréningy, ale nebol to CrossFit. 

Prečo si sa rozhodla vrátiť späť do rodného mesta?

Kvôli priateľovi a aj preto, že Bratislava asi nie je úplne pre mňa. Všetkých blízkych priateľov mám v Partizánskom. Kamaráti, ktorých som mala v Bratislave, sa po vysokej škole taktiež vrátili do rodných miest. Nemala som tam úplne vytvorené zázemie, preto som prišla späť. 

Ako ovplyvňuje CrossFit tvoj život?

CrossFit veľmi ovplyvňuje môj život. Najmä preto, že som emocionálny človek. Všetko dosť prežívam. Keď necvičím, alebo sa nehýbem, som smutná celý deň. Cvičenie mi v tomto pomáha. Neviem si predstaviť, že by som bola bez pohybu. Keď som nechodila cvičiť dlhšiu dobu, šlo to so mnou dole vodou. 

Petin odkaz gymu ☺

Máš v pamäti nejaký významný moment tvojej CrossFit-ovej kariéry?

Všetci riešia, že zdvihnem 105 kilogramov na deadlift. Ja to však nepovažujem za môj splnený cieľ, pretože ma ten cvik nebaví. Asi ani nemám významný moment, skôr ma baví to, že posledný rok a pol, čo chodím pravidelne cvičiť, vidím reálne pokroky. Vždy si vytýčim cieľ. Napríklad minulý rok som sa naučila šplhať na lane, čo som sa predtým bála osem rokov. Alebo zhyby. Keď som bola na gymnastickom seminári, urobila som prvé kippingové zhyby. Bol to pokrok, keďže predtým som ich vôbec nevedela. 

Stanovila si si nejaký cieľ na najbližšie obdobie? 

Áno. Aj som si to zapísala, keďže na začiatku každého roka si píšem predsavzatia. Tentoraz som si stanovila, že by som chcela spraviť päť zhybov tak, aby som ich vedela nadpojiť. Ďalším cieľom je, aby som vedela pekne nadpájať toes to bar. Spravím ich síce štyri, päť, ale neviem ich robiť úplne plynule vo väčších počtoch.  

Máš okrem cvičenia nejaké hobby? 

Momentálne asi len prácu. Ešte mi napadlo varenie, ale neviem, či je to úplne moje hobby. To proste robíš, keď sa chceš najesť. ☺

Preferuješ sladké alebo slané jedlá? 

Som úplne sladký typ. Asi preto, že moja mamina nepečie od detstva. Teraz mám také obdobie, že mám stále chuť na koláčiky. Ostatní sa mi stále smejú, lebo ja používam frázu, že koláčiky idú do srdiečka, nie do bruška. 

Prezraď nám tvoju dobrú a zlú vlastnosť. 

Mám jednu vlastnosť, ktorá je asi dobrá, a zároveň zlá. Je to empatia. Viem sa vcítiť do ľudí, ale občas až moc. Frajer mi niekedy hovorí, že by som ospravedlnila aj Hitlera, keby som mohla. Naozaj to niekedy hrotím, že sa veľmi chcem vcítiť do druhých. Takže toto považujem za dobrú aj zlú vlastnosť.