Veľké svaly v 21.storočí?.. Už nie sú v móde.



No nebolo tomu tak vždy.


Kulturistike (rozumej zväčšovaniu objemu svalstva bez funkčného účelu) som sa venoval už od 14 tich rokov. Začalo to v pivnici ktorú má môj tatko dodnes prerobenú na posiľňovňu. Neskôr sme sa presťahovali do lokálneho fitka na sídlisku. Chceli sme mať veľké svaly ako kulturisti na fotkách a dvíhať veľké váhy. Doteraz si pamätám ako som počas strednej školy, cez zimné prázdniny vstával ráno o 6, aby som stíhal dvojfázové tréningy.


Pumpovali sme na kladkách bicepsy a predstavovali sme si, že sú to vrcholky Álp presne tak ako to kázal náš boh Arnold.  Tlačili sme na činke váhy za ktoré by sa nemusel hanbiť ani priemerný dospelák.


Izolovali sme svaly na rôznych nezmyslených strojoch. No už vtedy tomu niečo chýbalo. Keď som mal na telesnej výchove zabehnúť 12 minútový beh bolo to utrpenie. Florbalový zápas sa zmenil na drámu a boj s vlastným telom, aj keď bol môj biceps dostatočne veľký.

Pamätám si ako sme sťahovali kamaráta. Všetci mi vraveli ty cvičíš,  si silný sám to zvládneš. Na 10 opakovaní benchpress som bol silný dosť ale dostať masívnu skriňu zo šiesteho poschodia…vôbec nie.

Prečo teda trénujem tak tvrdo, keď nie som schopný využiť nič z toho v bežnom živote? Načo mi je veľký biceps ako hlava, keď som bol po jednej tretine florbalového zápasu zrelý na kyslíkovú masku? To nebude ten správny smer ako sa dlhodobo udržať v dobrej kondícii.


Čo to ale je “kondícia”?  Začal študovať termíny ako:  metabolická príležitosť,  superkompenzácia, anaeróbny prah, aeróbny výkon, vytrvalosť a ďalšie. Začalo ma to baviť a to rozhodlo o mojom ďalšom smerovaní na vysokú školu.


No zároveň som zistil, že kulturistický tréning nemá nič spoločné s kondíciou a zdravým pohybom.


Až na vysokej škole som spoznal  čaro  “funkčného tréningu” .


Už názov hovorí, že je to niečo čo musí mať funkciu. Musí to byť použiteľné aj inde ako len vo fitku. A to je presne to čo som hľadal vo svojom živote. Je jedno či si profi hokejista a chceš zlepšiť svoj pohyb na ľade, alebo si “bežný človek” a tvojou špecializáciou je bežný život. Ten má taktiež veľa úskalí na ktoré je potrebné sa pripraviť.

Zohnúť sa tisíckrát pri sadení zemiakov. Na jednej ruke držať dieťa a v druhej nákupnú tašku. Zniesť nábytok zo 4 poschodia. Zbehnúť do obchodu 10 minút pred jeho zatvorením (možno to bude tvoj najväčší šprint). Rúbať drevo na chate bez toho aby si bol celý víkend v svalovici.  Vybehnúť na 6 poschodie a vypľuť pri tom pľúca. Zobrať zo zeme vrece s granulami tak aby ťa pri tom neseklo.

To sú bežne činnosti ktoré sú športovou špecializáciou pre náš život. Na tie sa potrebujeme pripravovať tak, aby sme ich zvládli bez problémov či máme 30 alebo 60. Musíme sa vedieť spoľahnúť na svoje telo !

Na to nás klasický tréning, plný zbytočných strojov a izolovaných svalových pohybov nepripraví.

V tomto som sa našiel. Pri tom čo robíme spoločne u nás vo ForFite. Pre každý jeden pohyb nájdem transfer do bežného života, stačí sa spýtať na briefingu. Trénujeme pre život tak, aby sme boli pripravení na nástrahy a úskalia ktoré prináša.


No aby som nebol iba hejter, klasický “kulturistický tréning” úplne nezavrhujem. Má určite svoje uplatnenie. V rehabilitácií, po náročných operáciách a zraneniach, kde je jehou úlohou zamerať sa na konkrétny sval izolovane.  No pre zdravých ľudí ktorí sa chcú pripraviť do bežného života je to úplne “worthless”.


Ak chceš začať pracovať na svojich cieloch, stačí sa prihlásiť na bezplatnú konzultáciu.

S Pozdravom

Marek

Publikované 15. Feb. 2022